Koľko šetriť pre dieťa a kedy začať? Tu sú rady odborníka

12. 10. 2021, Blog, investovanie

Sporíte deťom na budúcnosť? Poradíme, akú pravidelnú čiastku by ste mali odkladať, aby bol jeho štart do života ľahší.

Približne 15- až 25 tisíc eur. Taká je najčastejšia suma, akú na Slovensku sporia rodičia svojim deťom na budúcnosť. Ako pritom upozorňujú odborníci, oproti minulosti, cca 15 rokov dozadu, je dnes už bežné cestovanie, študovanie, či pracovanie v zahraničí. „Náklady rodičov pre svoje deti sa tak rapídne navyšujú, čo si rodičia začínajú uvedomovať, a teda odkladajú svojim deťom viac, ako tomu bolo kedysi,“ konštatuje Marek Sokol, odborný garant pre sporenie a úvery, UNIVERSAL maklérsky dom. Ide o jednu z najväčších nezávislých maklérskych spoločností na Slovensku. 

Od knižiek k fondom

Ešte pred 15 až 20 rokmi bolo zvykom, že rodičia dali dieťaťu do vienka vkladnú knižku, na ktorej mu šetrili na budúcnosť. „To je dnes už minulosťou,“ podotýka odborník. No ani sporiace účty v bankách, ktoré vkladné knižky vystriedali, požadovaný zisk neprinášajú. Obdobne detské investičné životné poistenie ako sporiaci produkt nesplnilo očakávania a vzhľadom na rastúce životné náklady tak rodičia hľadajú možnosti inde, napríklad v investíciách do podielových fondov. „Najpopulárnejšími produktmi sú ETF podielové fondy, ktorých výnosy po jednom roku nepodliehajú daňovej povinnosti, a zároveň sa pýšia tiež nízkymi poplatkami. Z pohľadu bezpečnosti, ako aj z hľadiska výnosnosti, sú pritom veľmi zaujímavé,“ konštatuje Marek Sokol. 

Na čo najčastejšie sporíme

Z údajov UNIVERSAL maklérsky dom vyplýva, že najčastejším cieľom investície, na ktorú rodičia dieťaťu do budúcnosti šetria, je štúdium, ale aj pomoc pri osamostatnení sa dieťaťa, respektíve pomoc s kúpou nehnuteľnosti. „To znamená, že dieťa bude schopné použiť 20-30 % vlastných zdrojov popri úverovom financovaní na kúpu nehnuteľnosti,“ spresňuje Marek Sokol. Aj v súčasnosti rodičia začínajú so sporením už pri narodení dieťaťa. „Je to ideálna voľba, kedy má rodič skvelú príležitosť, aby sa jeho sporenie mohlo dostatočne dlhú dobu zhodnocovať. Mesačná výška sporenia je väčšinou vo výške 30-60 eur,“ konštatuje.

Koľko sporiť

Najlepšie je sporiť pravidelne. Výška, koľko dieťaťu mesačne odkladať, ak by ste mu chceli našetriť napríklad 20 tisíc eur, povedzme, ako pomoc pri kúpe nehnuteľnosti, závisí od doby, ako dlho mu budete sporiť. „Pokiaľ by sa rodičia rozhodli sporiť 18 rokov, tak v takom prípade odporúčame mesačne odkladať 50 eur. Naopak, keby mal rodič k dispozícii až 25 rokov, tak mesačná investícia by bola iba 30 eur, a to práve vďaka tomu, že investované peniaze sa môžu oveľa dlhšie a efektívnejšie zhodnocovať,“ spresňuje Marek Sokol. Obidva prípady vychádzajú pri investícii do akciových podielových fondov, ktoré odborník považuje z dlhodobého hľadiska za bezpečnú investičnú príležitosť. 

 V prípade ak potrebujete poradiť, ochotne Vám naši finanční sprostredkovatelia pomôžu na akejkoľvek pobočke po celom Slovensku. 

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom doleuvedeného formulára alebo emailom na berka@universal.sk

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Ako sa neobávať zajtrajška
Autor: Ondrej Faith Darčeky pripravené? Výzdoba nakúpená? A peňaženka prázdna... Každý z nás to určite pozná a preto je dobré vedieť, ako sa tomu dá predísť. Pôžičkou určite nie. Nech už človek zarába koľkokoľvek, môžeme si dovoliť tvrdiť, že je to menej, ako dokáže minúť. Prečo to je tak? Možno je to nejaký pud. Ten, ktorý nás kedysi hnal loviť zver, prípadne zbierať plody a dnes nás ženie získavať veci nákupom. Otázka znie, či s tým vieme bojovať? Ak chceme bojovať, musíme najskôr identifikovať nepriateľa. Našim nepriateľom je konzumný spôsob života. Sú to rôzne katalógy so zľavovými akciami, reklamy na produkty „ktoré sa zídu“ a naša viera, že príjem máme, budeme mať a bude prípadne ešte vyšší ako teraz. Sú to ľahko dostupné splátkové predaje, ktoré síce draho preplatíme, ale nadobudneme veci hneď, lebo môžeme. Reklamy útočia na naše zmysli. Kupuj teraz, lebo nebude (za socializmu to dokonca platilo). Všetci to majú a Vy ešte nie? Nehanbíte sa? Nechcite mať peniaze aby ste mohli nakupovať zbytočnosti, ale chcite mať peniaze, aby ste ich skrátka mali – inými slovami, tvorba rezerv. Snažte sa zarábať čo najviac, ale chápte, že zo dňa na deň o svoj zárobok môžete prísť. A preto učte svoje deti, aby si z každého vreckového odložili 10% na horšie časy a to isté skúste zopakovať so svojim príjmom. Ak si nie ste istý, či zo svojho príjmu vyjdete, skúste napríklad malý trik – presný opak toho, čo by ste normálne spravili. Normálne to ľudia robia tak, že ak im ostane nejaký prebytok, začnú sporiť. Skúste si zo mzdy dať nabok viac ako si myslíte, že môžete a zo zvyškom sa pokúste vystačiť. Spravte to tak, že si peniaze vyberiete z účtu, aby Vás každý bankomat „nenabádal“ ich vybrať a minúť a dajte si ich niekde bokom.  Existujú napríklad špeciálne investičné produkty bez poplatkov s rizikom nižším, ako majú bankové účty a peniaze z nich je možné za veľmi krátky čas dostať „späť“ na svoj bankový účet, ak by ste nevychádzali s tým, čo Vám ostalo. Skúste to, pokusov máte viac a možno raz zistíte, že sa nemusíte obávať zajtrajška....

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Čo robiť, aby sa vašich úspor nedotkla kríza
Pamätám sa, ako sme si s priateľmi niekedy ešte pred rokom 2007 robili žarty, že keď už aj bulvárna tlač začne odporúčať určitý druh investícií, je najvyšší čas sa týchto konkrétnych aktív zbaviť.  Dnes je situácia neštandardná, pretože už aj bulvárna tlač píše, že sa blíži kríza. Kríza alebo presnejšie recesia, je silné slovo. Všetci si pamätáme recesiu z roku 2008. Bolo to silné a hlboké.  Je dobré vedieť, že od roku 1854 do roku 2019 napočítali v USA ekonómovia "len" 33 recesií, pričom od roku 1980 celkovo 4. Nie každý pokles trhu je ale možné považovať za recesiu. Ekonomika spravidla rastie a tieto obdobia rastu pravidelne striedajú kratšie obdobia poklesov. Takéto striedania nazývame aj ekonomický cyklus. Ak výrazný pokles celej ekonomiky alebo väčšiny hospodárskych odvetví trvá minimálne dva po sebe idúce štvrťroky, môže sa skutočne jednať o recesiu, po našom "krízu". Čo by ale takáto kríza znamenala pre človeka, ktorý prostredníctvom akciových fondov pravidelne sporí? Investovanie do podielového fondu je v skutočnosti nákup podielu na majetku fondu. Podielnik sa rozhodne investovať určitú sumu ( napríklad 100 Eur ). Podielový fond manažér denne oceňuje ( t.j. sleduje, za koľko by ho dokázal celý v daný deň predať a premeniť tak cenné papiere na peniaze ). Ak manažér ocení fond a vydelí túto cenu počtom vydaných podielov, zverejní tzv. "NAV" ( net asset value ) - čo je vlastne hodnota majetku fondu pripadajúca na jeden podiel.  Náš podielnik pri cene podielu napr. 10 Eur, dostane za svojich 100 Eur 10 podielov na majetku fondu. Pre odstránenie pochybností - áno, podielnik vlastní časť fondu a ak sa zrátajú všetky podiely podielnikov, uvedomíme si, že fond v skutočnosti vlastnia podielnici - nie správcovská spoločnosť - to je veľmi dôležité!  Takže áno, milý podielnik, teraz si majiteľom časti podielového fondu a cez neho aj čiastkový majiteľ rôznych firiem, ktorých akcie má tento fond nakúpené. Už nemáš 100 Eur, ale 10 podielov daného fondu. Dollar cost averaging effect Predstavte si teraz situáciu, že máte Fond A a Fond B. Vy ste investor, ktorý si sporí mesačne prostredníctvom týchto fondov 100 Eur mesačne. Fond A prvých 11 mesiacov strácal 2% mesačne (je to príklad) a potom 12 mesiacov rástol 3% mesačne. Celkovo sa teda zhodnotil o 14%. Fond B 23 mesiacov rástol každý mesiac 1%, teda sa zhodnotil o 23%.  Dollar cost averaging effect je jav, ktorý spomínajú sprostredkovatelia sprostredkujúci klientom sporenia. Ak fond klesá a Vy pravidelne sporíte, vlastne lacnejšie nakupujete podiel na majetku fondu a po zmene ekonomického cyklu, keď trhy začnú rásť, klient skôr dosiahne zisk. Celý jav najlepšie pochopíte zo simulácie v tabuľke:    Ak si preštudujete tabuľky, uvedomíte si, že ak by aj prišla kríza a pravidelne si sporíte, tak fond A, ktorý sa za 24 mesiacov zhodnotil iba 14% Vám priniesol vyšší zisk ako fond B, ktorý sa zhodnotil “stabilne” o 1% každý mesiac. Fond A je samozrejme z pohľadu investovania rizikovejší. Samozrejme Dollar cost averaging effect funguje, ak pravidelná mesačná investícia je v určitom pomere k hodnote sporiaceho účtu klienta. Ak už dnes máte na sporiacich účtoch vyššiu sumu, je dobré poradiť sa so svojim sprostredkovateľom.  Pri dôchodkových sporeniach poznáme aj model, kde dollar cost averaging effect funguje aj na konci sporenia. Poraďte sa s našimi sprostredkovateľmi. Radi Vám naše produkty predstavia.   Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Minimálne dôchodky a ďalšia rana pod pás pre „mladšie generácie“
Narodil som sa začiatkom 70. rokov, čo znamená, že vysokú školu som skončil v 90. rokov. Čo to znamená? Už som nemal ako získať byt! Jednoducho socialistické štátne, ani družstevné byty už neboli. Áno, mohol som si byt kúpiť na inzerát. Pri prepočte na Euro stáli byty v Bratislave len okolo 30 000 Eur. Teda „len“ je to až dnes. Vtedy to bol milión korún. Tak obrovská suma, že sme si ju nevedeli ani predstaviť. Dôležité je vedieť, že moja na to obdobie slušná mzda okolo 5 000 korún nemohla stačiť na to, aby som toľko dokázal našetriť.  Mladších ľudí asi teraz napadne – veď si si mal vziať hypotéku. „Hypotéka? To je čo?“ by som sa asi vtedy spýtal. Priatelia, úrok na termínovanom vklade viac ako 20 % v tých časoch nebol výnimočný. Tak aký by asi bol na pôžičke? Ak by som mal možnosť vziať si pôžičku na takú sumu s úrokom 20 % musel by som len na úrokoch zaplatiť za jeden rok 200 000 Sk – čiže z platu by som bol schopný splatiť len štvrtinu úrokov, nie to ešte istinu.  Zrejme aj to je dôvod, prečo mnoho mojich vrstovníkov v Bratislave dodnes žije v bytoch s rodičmi. Tým druhým je, že aj keď si už dnes hypotéku vziať vedia, kombinácia ich platu, času odchodu do dôchodku – teda času na splatenie úveru a cien bytov im už mnoho priestoru nedáva. Za socializmu sa žilo tak, že všetko bolo naplánované dopredu. Tak bolo naplánované aj to, že robotníci začínali v práci o 6:00, pracujúca inteligencia o 7:00 a deti v školách o 8:00 (vďaka tomu boli optimálne využité autobusy a vlaky). O 15:00 boli rodiny doma pohromade a mali pred sebou ešte kus dňa. Málokto si nosil prácu domov, alebo bežal z jedného zamestnania do druhého.  Neraz počúvame, ako sa tí starší vedia pochváliť, ako sa v práci dalo flákať a čo-to odniesť aj domov. Výsledkom však bola mizerná produktivita práce. Dobre to reprezentuje graf prebratý z databázy búranie mýtov. Zrejme aj preto, že už bola socialistická ekonomika na pokraji kolapsu, nastala v 89. roku zmena. 90. roky potom boli čistý chaos. Museli sme nájsť správnu cestu a začať splácať dlhy narobené za 40. rokov – napríklad aj vysokou infláciou. Takže nám ceny tovarov slušne rástli ale nárast miezd až tak slušný nebol, aby sme nad tým mohli len tak mávnuť rukou. Tento marazmus spôsobil, že výrazne poklesla pôrodnosť – teda aspoň v dominantnej časti obyvateľstva.  Moje deti sa narodili koncom 90. rokov. Veľmi dobre si pamätám, ako sme chodili aj plienky kupovať do Rakúska, lebo tam boli lacnejšie a napriek tomu boli pre nás kvôli devalvácii veľmi drahé. Všetko bolo. Devalvácia bol ďalší nástroj, ktorým sa ekonómovia snažili dostať ekonomiku do normálu. V 2020 sme si pomaly začali uvedomovať ekonomické súvislosti – ale nie všetci. Mnoho ľudí začalo podnikať a mnohí sa naučili, ako svoje daňové priznania „OPTIMALIZOVAŤ“ . Čiže svoje príjmy a výdavky deklarovať tak, že zaplatili minimálnu daň – a teda aj minimálne odvody. Inými slovami – veľmi málo sa podieľali na financovaní spoločných nákladov nás všetkých, ako napríklad dôchodkov pre vtedajších dôchodcov, na financovaní zdravotníctva a celkovo výdavkov štátu. Dá sa pochopiť, prečo to robili, ale nedá sa pochopiť, prečo si takto ušetrené peniaze aspoň čiastočne neodložili – napríklad na svoj budúci dôchodok. Minimálne od začiatku súčasného milénia už boli na našom finančnom trhu nástroje na odkladanie si na dôchodok dostupné pre všetkých a hlavne – už sa verejne diskutovalo o neudržateľnosti dôchodkového systému a to práve kvôli poklesu pôrodnosti. Tento problém nie je len v postsocialistických krajinách. Trpí ním aj väčšina rozvinutých západných krajín, ale u nás bol ten pokles dosť náhly a problém je o to väčší, že tu máme generáciu tzv. „Husákových detí“, ktoré o pár rokov pôjdu tiež na dôchodok.  Takže teraz k tým dôchodkom A potom prišiel na svet on – a mnohí z nás ho vítali. 20. januára 2004 – Zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Do dôchodku sme mali (generácia 70’s ) 30 až 40 rokov a pochopili sme, že ešte máme šancu si na dôchodok našetriť. Zhruba polovicu by nám dal štát z priebežného systému dôchodkového zabezpečenia a druhú – pri rozumnej správe omnoho väčšiu by sme získali z kapitálových trhov. Ibaže väčšia polovica neexistuje – obe sú rovnaké – tak isto, ako zrejme neexistujú politici bez postranných úmyslov. Tak si títo kapitáni Slovenska schvaľovali zmeny uvedeného zákona ako sa im len hodilo. Či už potrebovali nahradiť chýbajúce príjmy Sociálnej poisťovne, zviditeľniť sa propagandistickými úvahami alebo si za spoločné kúpiť celé generácie voličov dôchodcov. Niektorí boli žalostne neschopní pochopiť, ako funguje ekonomika a kapitálové trhy. Preto z krásnej idey, rozložiť riziko svojich dôchodkov medzi demografické riziko I. piliera a investičné riziko II. piliera ostal iba smútok v našich mysliach, pocit podrazu a pocit bezmocnosti, pretože sme prišli o niečo dôležité – o čas. Mojej, ale i mladším generáciám to prinieslo najmä to, že máme o 16 rokov menej času na vytvorenie si vlastného piliera svojho dôchodkového zabezpečenia, na ktorý nám nemôže nikto siahnuť. Problém však majú aj staršie generácie, stačí si pozrieť graf nižšie, ktorý som vytvoril na základe dát z Inštitútu informatiky a štatistiky, Bratislava. Rok 2050 nie je v demografickom vývoji až tak ďaleko, ako sa zdá. Je neospravedlniteľné, ako minulá vláda jednak uzákonila nízky vek odchodu do dôchodku a jednak minimálny dôchodok.     Prečo je to neospravedlniteľné Každý z Vás, kto by bol postavený pred otázku, ako v skutočnosti jednoduchú rovnicu financovania dôchodkov riešiť (nie jednoducho riešiteľnú – len premenných nie je moc), by zrejme vedel ako začať. Najskôr by určite zadefinoval premenné, a – nie! Nemusíte byť ekonóm, stačí sa zamyslieť. · Môžete zvyšovaním veku odchodu do dôchodku pomaly meniť pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami. · Môžete zvyšovať odvody. · Môžete znižovať dôchodky. · Môžete podporiť individuálne sporenie obyvateľstva na dôchodok. · Môžete podporiť pôrodnosť. · Môžete podporiť imigráciu pracujúcich z menej rozvinutých ekonomík. A pre filmových fanúšikov bolo načrtnuté jedno neprijateľné riešenie aj v Britskom seriále „Jistě, pane premiére“ (zasvätení vedia, že žartujem). Samozrejme – nič z vyššie navrhnutého by Vám neprinieslo uznanie obyvateľstva, a keby ste boli politikom, ani hlasy voličov. Vezmime si však, čo politici reálne robili: Schválili zvyšovanie veku odchodu do dôchodku – ale ďalší, čo prišli po nich to zrušili. Podporili individuálne sporenie (II. Pilier) – ale tí, čo prišli po nich ho „pokazili“. Krátko dokonca platilo, že aj výdavkom na sporenie do podielových fondov za účelom sporenia na dôchodok ste si mohli znížiť daňový základ – ale po dvoch rokoch to zrušili. Dôchodky trochu znížili – tým, že ich valorizovali menej ako bola inflácia – ale tí čo prišli po nich ich zvýšili, či už priamo – 13. dôchodok, minimálny dôchodok, vianočný dôchodok, alebo nepriamo - napríklad lístky do vlaku pre dôchodcov platíme všetci z rozpočtu. Tak čo s tým spravíme? Ak situáciu trochu sledujete, mohol Vás ako malé zadosťučinenie potešiť Nález ústavného súdu 9/2018-125 zo 4. novembra 2020, ktorý konštatuje, že ustanovenie § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (o minimálnom dôchodku) nie je v súlade s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ale to nie je preto, lebo je to neudržateľné a v budúcnosti nebude na dôchodky, ale preto, že znevýhodňuje sporiteľov do II. piliera. Ak sa teda vláda zmení na takú, ako bola tá posledná, je možné, že ho napíšu znova a lepšie.  Prečo je to zlé? Jednak to dáva za pravdu tým, ktorí svoje príjmy „optimalizujú“, pretože aj keď do systému odvedú iba minimum, dostanú veľmi slušný dôchodok, často rovnaký ako ľudia, ktorí mali svoje reálne príjmy omnoho nižšie ako „oni“, pritom však na odvodoch poctivo zaplatili omnoho viac. Jednak aj preto, že úplne zničia dôchodky budúcich generácií, pretože demografický problém je ako požiar. Čím neskôr ho začnete hasiť, tým viac škôd narobíte. Napriek všetkému čo sme si prežili a pretrpeli, musíme hrať s kartami, aké sme dostali do rúk. Stále si môžeme koľko - toľko pomôcť. Riešenie je veľmi jednoduché, musíme si skrátka odkladať – musíme si plánovať svoju budúcnosť. Skrátka si len musíme odkladať viac, ak máme viac rokov, aby sme si vytvorili rezervu. Neustále opakujem, že nie je potrebný žiaden super sofistikovaný produkt, ktorému neporozumiete. Stačí si pravidelne sporiť aspoň pár Eur mesačne do aktívne riadeného fondu zameraného na globálne trhy alebo do indexového fondu, ktorý kopíruje niektorý globálny akciový index. Je to riešenie pre každého, nielen pre bohatých so vstupnou investíciou v desiatkach tisíc. Dnes je na finančnom trhu dostatok podielových fondov, prostredníctvom ktorých si môžete zabezpečiť kľudnú a dôstojnú budúcnosť. A ak ste mladý – využite svoju (z pohľadu nás starších možno nespravodlivú) výhodu, ktorú máte – čas.  Vyhľadajte preto čo najskôr skúseného investičného poradcu - oplatí sa to. My v Universale Vám veľmi radi poradíme. Zoznam našich pobočiek nájdete tu.  Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik ...

 čítaj viac
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

PORTOS LOGIN

WEBMAIL