Jar prináša zvýšené riziko povodní a záplav. Topiaci sa sneh, stúpajúce hladiny
podzemných vôd či rozvodnené potoky a rieky môžu mať pritom na bývanie
devastačné následky. Kedy je s poistením nehnuteľností problém a na čo netreba
zabúdať?
Topenie snehu a následné rozvodnenie potokov či stúpanie podzemných vôd spôsobujú každoročne
na jar len na príbytkoch a záhradách škody obrovských rozmerov. Ako uvádzajú štatistiky
ministerstva vnútra, za prvý polrok minulého roka dosiahli škody z povodní a záplav na Slovensku
takmer 600-tisíc eur. A to len na majetku ľudí, či už ide o vytopené pivnice, obytné časti domov,
záhrady či políčka. Ako však upozorňujú odborníci, každoročne sa opakuje aj ďalší problém. Ľudia na
riziká nemyslia vopred. Dokonca aj obyvatelia žijúci v rizikových oblastiach na to myslia až vtedy, keď
sa už voda valí. „No to už je väčšinou neskoro,“ konštatuje Pavol Michalec, odborný garant pre
neživotné poistenie spoločnosti UNIVERSAL maklérsky dom, jednej z najväčších maklérskych
spoločností pôsobiacich na slovenskom trhu. Ako pritom dodáva, škody sa môžu vyšplhať až do
výšky hodnoty celého majetku.
Záplava či povodeň?
„Pri vytopení rozlišujeme dva druhy škôd: Povodeň, kedy rýchlo tečúci prúd vody strháva so sebou
všetko, čo mu stojí v ceste, a záplavy, kedy sú nehnuteľnosti aj hnuteľné veci ohrozené zvýšenou
hladinou vody,“ vysvetľuje Pavol Michalec. V obidvoch prípadoch môže voda pripraviť ľudí o úplne
všetko, čo majú.
Aj preto by podľa odborníka nemali majitelia nehnuteľností podceňovať vodný živel a chrániť ich
poistením. „Vždy je potrebné analyzovať riziká, ktoré skutočne hrozia, ako aj rozsah možných škôd z
jednotlivých rizík. Napríklad tornádo, požiar alebo povodeň dokážu majetok zničiť úplne. Voda z
vodovodných zariadení alebo nepriamy úder blesku vždy spôsobia len čiastočné škody,“ vysvetľuje.
V poistení bývania sa však väčšinou stretávame s balíkovým poistením, kde sú tieto parametre
nastavené vopred. „Samozrejme, rozsah aj výška krytia majú vplyv aj na cenu poistenia. S tou sa ale
dá pracovať napríklad aj pomocou spoluúčastí. Pri poistení nehnuteľnosti odporúčam dojednávať
vyššie spoluúčasti, pri poistení domácnosti pracovať s nižšími. Je na rozhodnutí klienta, pri akej výške
škody už bude oslovovať poisťovňu a do akej výšky škody sa mu to napríklad aj z časových dôvodov
neoplatí,“ podotýka Pavol Michalec.
Pozor na podpoistenie
Upozorňuje však na známy, ale stále často podceňovaný fenomén podpoistenia, kedy sa môže stať,
že hodnota nehnuteľnosti bude oveľa vyššia ako poistená čiastka. „Zoberme si príklad rodinného
domu, ktorý by sa dnes dal postaviť za stotisíc eur. Víchrica z neho odniesla časť strechy a oprava
bude stáť 10-tisíc eur, dom je však poistený len na 70-tisíc, čo bola jeho nová hodnota pred piatimi
rokmi. Poisťovňa vyplatí poistné plnenie vo výške 70 percent skutočnej škody, teda odráta z neho 30-
percentné podpoistenie,“ vysvetľuje Pavol Michalec. Obdobne je to v prípade škôd spôsobených
zaplavením a navlhnutím múrov pivnice či priamo domu.
Ako nastaviť poistenie
Samozrejme, ponúk poistných produktov poistenia rodinných domov, bytov a domácností vrátane
príslušných krytí zodpovednosti za škodu od rozličných poisťovní je veľa, líšia sa napríklad
v rozsahoch krytia. Ako preto podotýka odborník, vždy je lepšie sa obrátiť na finančného
sprostredkovateľa, ktorý má o trhu poistenia prehľad, dokonca digitálne nástroje, vďaka ktorým môže pri vypracovávaní ponuky poistenia klientovho bývania vyfiltrovať a porovnať rozličné parametre krytia
v jednotlivých poisťovniach. „Takto vie klientovi doslova ušiť jeho poistenie presne na mieru,“
konštatuje Pavol Michalec. Finančný sprostredkovateľ vie povedať aj to, či vôbec nejaká poisťovňa
bude ochotná a za akých podmienok nehnuteľnosť poistiť. Ak sa totiž nachádza v rizikovej oblasti,
nemusí to byť také jednoduché. „Poistenie totiž spravidla kryje len náhodné škody. Pravidelne sa
opakujúca povodeň na tom istom mieste však už náhodnou udalosťou nie je,“ upozorňuje špecialista.
