Mali by seniori sporiť vnúčatám či investovať pre seba? Odborník prezrádza, ako zvládajú svet moderných technológií a aké dva faktory je dôležité brať do úvahy.
Vedia byť seniori dobrí investori? Sú finančne dostatočne „podkutí“? V porovnaní s minulosťou sú určite vitálnejší, no pokiaľ ide o finančnú gramotnosť, vidieť rozdiely z hľadiska etáp ich života – mnohí šesťdesiatnici dnes bravúrne zvládajú internet banking. No je tu aj generácia 75 rokov plus, ktorá bola zvyknutá chodiť na pobočky bánk, verí viac papieru a s online službami sa nie vždy kamaráti. „Doba digitalizácie sa skutočne posúva dopredu míľovými krokmi. Pozitívom je, že na tento trend vie naskočiť aj určitá časť seniorov, čo veľmi napomáha k ich finančnej gramotnosti, a hlavne bezpečnosti, pretože si vedia veľmi rýchlo overiť informácie z dostupných zdrojov,“ hovorí Marek Sokol, garant pre sektor kapitálového trhu. Ako však upozorňuje, stále existuje množstvo ľudí zo staršej generácie, ktorým digitálna doba veľmi nesedí. „Neprijímajú ju, alebo im, naopak, chýbajú základné zručnosti na to, aby sa s týmito novinkami zoznámili, a práve tým sa stávajú jednou z najzraniteľnejších skupín na rôzne podvody,“ upozorňuje. Mali by teda aj investovať, či radšej len sporiť?
Dva hlavné faktory
„Práve pre túto skupinu ľudí jednoznačne odporúčam pri akýchkoľvek investičných ponukách, aby si vyhradili dostatočný čas na spracovanie ponuky a popremýšľanie nad ňou,“ hovorí o prvom dôležitom faktore. Nátlakové ponuky, ktoré trvajú napríklad iba do konca dnešného, či zajtrajšieho dňa, už na začiatku pôsobia veľmi nedôveryhodne. „Vo všeobecne platí, že do bežných investičných nástrojov je možné vstúpiť prakticky kedykoľvek, bez časového ohraničenia. Samozrejme, môžu existovať produkty, ktoré majú obmedzený počet kusov, či obdobie úpisu, resp. emisie, no aj to je dostatočne vopred a predovšetkým transparentne komunikované,“ poznamenáva. Práve transparentnosť je ďalším veľmi dôležitým faktorom, aby mal investor vopred všetky potrebné informácie ohľadom produktu, do ktorého plánuje investovať, jeho poplatkovej štruktúry, likvidity, teda kedy sa investor vie dostať ku svojim peniazom, ďalej kto je regulátorom daného produktu, aká je úroveň rizika, história a pod. „Pokiaľ si ktokoľvek nie je istý, prípadne nerozumie niektorým informáciám, určite by som odporučil vyhradiť si čas na prípadné ďalšie stretnutie, poradiť sa so svojimi blízkymi, alebo pokojne za účelom porovnania konzultovať to aj s ďalším odborníkom,“ dodáva garant pre sektor kapitálového trhu.
V akej miere investovať
Seniori radi sporia vnúčatám, no faktom je, že zhoršujúca sa ekonomická situácia núti aj ich narábať s financiami s rozvahou. Banky síce rozširujú ponuku finančných produktov zameraných na seniorov, no práve strach z rizika mnohých od investovania odrádza. „Investovanie alebo zjednodušene povedané, odkladanie peňazí, je dnes možné v každom veku. Najdôležitejší je však cieľ, na aký si chce daný človek, v tomto prípade senior, odkladať. Vo všeobecnosti je u seniorov najpodstatnejšie, aby sa im pôsobením inflácie ich nasporené peniaze zbytočne neznehodnocovali doma, prípadne v banke s nulovým výnosom, a hlavne aby produkt svojou rizikovosťou zodpovedal tomu, čo daný investor potrebuje,“ upozorňuje Marek Sokol. Práve pre takýto účel sú podľa neho vhodné produkty s nízkym rizikovým profilom, ako napríklad realitné, či dlhopisové fondy, ktoré zabezpečujú stabilný výnos. „Dynamické portfóliá na dlhé obdobie – napríklad 20-30 rokov – ešte aj s vysokým cieľovým poplatkom určite nepovažujem za vhodné riešenie pre seniorov. Naopak, takéto dynamické akciové portfóliá vedia byť vhodným riešením pre takého investora, ktorý má pred sebou dlhší investičný horizont, a jeho cieľom je budovanie majetku napríklad aj na zabezpečenie sa na dôchodok,“ poznamenáva.
Ako príklad uvádza tridsiatnika, ktorý si chce našetriť majetok umožňujúci mu mimo štátneho dôchodku generovať mesačnú rentu vo výške 1 000 eur. V prípade mesačného sporenia 90 eur by svoj cieľ splnil. „Pokiaľ by sme boli zvyknutí na vyšší životný štandard, napr. sumu aspoň 1 500 eur mesačne, tak by bolo potrebné sporiť približne 130 eur mesačne, čo považujem stále za veľmi priaznivú sumu vzhľadom k tomu, aký majetok to v budúcnosti prinesie,“ vysvetľuje. Ako dodáva odborník, individuálne sa vedia pozrieť na akéhokoľvek klienta a zabezpečiť mu jeho požadovaný cieľ.
Pomôžu aj programy podpory a osveta
Samozrejme, pri zvyšovaní finančnej gramotnosti terajších seniorov pomôžu aj rôzne podporné programy a osveta. Štát prostredníctvom rôznych inštitúcií, ako napríklad Národná Banka Slovenska a pod., už vytvára množstvo programov zameraných na vzdelávanie v odbore finančnej gramotnosti, ako aj digitalizácie určených práve pre seniorov. „Existuje však aj množstvo ďalších programov, či rôznych prednášok a seminárov, do ktorých sa vie takáto skupina obyvateľstva zapojiť. No je otázne, akou formou sa o týchto programoch vedia dozvedieť,“ dodáva Marek Sokol s tým, že aj osveta cez médiá vie staršej generácii pomôcť v zorientovaní sa v problematike.
